Gin pochádza z Holandska, kde bol objavený v roku 1650. Vynašiel ho Franz de le Boë známy skôr pod menom Franciscus Sylvius, profesor medicíny na univerzite v Leidene. Dr. Sylvius chcel pôvodne nájsť lacné diuretikum, ktoré by použil ako liek na obličkové problémy. Zmiešal teda dve močopudné suroviny – olej z borievkových bobúľ a obilný destilát. Takto vzniknutú zmes nazval genever (fr. genévrier = borievka). Anglickí vojaci nazvali tento nápoj „holandská guráž“ a priviezli ho do Anglicka, kde natoľko zachutil, že sa považoval za národný nápoj. Druhý typ ginu, ktorý vyvinuli v Londýne sa nazýva dry gin, niekedy tiež London dry gin, čo naznačuje mesto, kde bol prvýkrát vyrobený. Tento typ, ktorý sa od holandského odlišuje nielen výrobou ale i chuťou, vznikol v roku 1831. Vyrába sa destiláciou obilia a pridaním všemožných bylín a ďalších prísad, ktoré sú vlastným tajným receptom každej pálenice. Gin sa pridáva do rôznych koktejlov napr. Martini. Tento nápoj má i svoje múzeum a to v Hasselte v severovýchodnom Belgicku. Najznámejší typ ginu, obvykle používaný v miešaných nápojoch, je London dry gin. London dry gin sa vyrába tým, že neutrálny obilný destilát sa po pridaní rastlinných látok redestiluje. Okrem borievky sa zvyčajne pridáva citrusová aróma, či už citrónová alebo pomarančová. Medzi ďalšie rastlinné látky, ktoré môžu byť použité patrí aníz, koreň angelika, koreň sladkého drievka, škorica, limetková kôra, grapefruitová kôra, šafran, baobab, koriander, muškátový oriešok a veľa iných. (ZDROJ: INTERNET)
